RUDYARD KIPLING
AK
Ak jasnú hlavu nestratíš, keď tratí
ju vôkol každý, teba viniac v zlosti,
a vieš si veriť, nech aj neveria ti,
no pritom zvážiš aj ich pochybnosti,
ak zvládzeš čakať pokojne a isto,
lžou neodpovieš, ak ťa oklamali,
nenávisť neodplatíš nenávisťou,
no nebudeš sa tváriť dokonalý;
ak budeš snívať, snom však nedáš vládu,
rozmýšľať, no nespravíš to cieľom;
ak zoči-voči Víťazstvu aj Pádu
rovnaký budeš k tým dvom nepriateľom;
ak zvládzeš počuť pravdy, čo si hlásal,
poprekrúcané, nech sa blázni chytia;
ak z ruín, hoci unavený, zasa
pozdvihneš k svetlu zmysel svojho bytia;
ak budeš schopný zložiť na hromádku
výhry a staviť na jeden ťah kariet –
a prehrať, začať znova od začiatku,
no slova o tej strate neprevravieť;
ak dokážeš dať povel srdcu, svalom,
nech slúžia ďalej, aj keď odumreli,
kráčať, keď nič už v tebe nezostalo,
len vôľa, ktorá vydržať im velí;
ak udržíš si hrdosť, vraviac k davu,
prostotu zasa, kráľmi obklopený,
ak nezohne ti hnev či priazeň hlavu,
ak napriek úcte nik ťa neprecení;
ak vtesnáš pritom do minúty prísnej
šesťdesiat sekúnd behu z celej sily,
tvojou sa stane zem i poklady z nej
a ty sa staneš mužom, syn môj milý!
