ŽIVOTU STOJÍM TVÁROU V TVÁR...
Životu stojím tvárou v tvár,
strhávam každé pozlátko.
A zrazu zbadám pred sebou
to uplakané dievčatko.
Nežne sa k nemu skloním
a zotriem rosu z líc.
Lež ako vrátiť slnko
do srdca slnečníc ?!
Bezradnosť vo mne rastie,
že z ruže tŕň vždy ochráni
vinníka, čo kvet odtrhol
a nevinného poraní.
A tak to dieťa tíšim
a túlim v pevnom objatí.
Kiež žiadna slnečnica
lúč slnka nestratí.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.