MÁRNOSŤ
MÁRNOSŤ
Špinavé stopy
v predsieni,
v kúpeľni
mokrý uterák
ležérne pohodený
na zemi.
Od stola plného omrviniek
sypeš mi
dnešné problémy.
Bez úsmevu,
bez pozdravu,
jedinej milej vety...
Prešľapy v práci
vkladáš rázne
do súvetí.
A mne sa celkom
točí hlava
a asi sa mi zvýšil tlak.
Rozmýšľam,
kedy odchádza
z blázinca toho
vlak.
A zajtra si zrazu
neprišiel...
Krutá hra osudu!
A mne je do zúfania,
že omrvinky nebudú;
že nikto nepohodí
ten blbý uterák;
že nepovieš mi toho viac...
Mám strach.
Toľko premárnených
dní...
Bez úsmevu,
bez pozdravu,
jedinej milej vety.
Výčitky v hlave
skladám nemo
do súvetí.
Tak často hráme
so životom poker,
kým nevlastníme
iba sny.
A keď sa
potom zobudíme,
sú bezútešné
nové dni...