ŽELANIE
ŽELANIE
Láska moja,
(snáď môžem ťa tak nazývať),
už nezamlčia pery ten cit vzácny,
oči nevládzu ho viac ukrývať.
Toľkokrát hľadela som tajne
na miesta, kde si stál.
A srdce sa mi neraz rozochvelo,
keď si sa čo len pousmial.
Tak veľmi som si priala,
aby ten úsmev patril mne...
Lež ktorý princ o Popoluške
bez zázračného šťastia vie?!
A tak len snívam o tom,
že raz mi vstúpiš do cesty
a mužom, čo mi vyzná lásku,
že budeš práve ty.
Som iba obyčajné dievča
a nezmení to iný šat.
Je smiešne preto dúfať,
že budeš ma mať rád?