ŽELANIE 2
ŽELANIE 2
Láska moja
(snáď môžem ťa tak nazývať),
už nezamlčia pery ten cit vzácny,
oči nevládzu ho viac ukrývať.
Ja videl som ťa v kúte stáť
a zhovárať sa s priateľkami.
Lež osud nedoprial nám chvíľu,
by zostali sme niekde sami.
A môj úsmev skutočne patril tebe
- prvý, druhý a potom i ten ďalší.
V žiari ktorých zrodila sa nádej,
že naše srdcia lásku našli.
Od toho dňa sa trápim,
duša pokoja nemá.
A v hĺbke svojho srdca cítim,
si osudová žena.
Nie obyčajné dievča,
čo nezmení ho iný šat,
ale si krásna žena,
ktorú mám veľmi rád.