ZÁHADA KRÍDEL
20. 1. 2013
ZÁHADA KRÍDEL
Zovrel si v dlaniach
utešenú bielu holubicu.
Šepotom nežných slov
a horúcim dotykom líc
si osušil kvapôčky rosy z mihalníc.
Otvoril si dlane
a myslel si, že uletí,
no ona zostala
v bezpečí tvojich rúk.
Možno práve kvôli slovám,
čo si jej šepkal
a možno ani nie.
Spýtaš sa na to holubice,
nikdy ti nepovie,
že len ty si pre ňu slnkom,
že tvoja láska
opíja ju slobodou,
a preto nemusí
trepotať krídlami
a letieť k oblohe.
To veru nepovie!
Má svoje tajomstvá,
ty musíš na ne prísť.
Preto tie slané kvapky sĺz
dotýkajú sa mihalníc.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.