V BÚRKE
V BÚRKE
Stalo sa to vtedy, keď bol veľmi teplý deň,
náhla letná búrka prišla ako strašný sen.
Oni dvaja práve išli, kam ich osud vial,
k tomu stromu košatému,
čo im v ceste tíško stál.
Pred kvapkami dažďa našli úkryt obaja,
bolo to tak krásne: pod stromom len ty a ja.
O takomto čare zatiaľ som len snívala,
chlapec zo sna viedol ma do pekla i do raja.
V ten deň ale všetko bolo zrazu iné,
chlapec zo sna postával celkom blízko pri mne.
Pohľad jeho očí krásne v duši hrial,
nad mojimi rozpakmi sa len pousmial.
Náhle všetko stíchlo, dážď sa prestal liať,
no my pod tým stromom zostali sme stáť.
Povedal si: chvíľu tú vrátil by som hneď.
Moja červeň bola ti krásna odpoveď.
A čas ďalej plynul, chvíľa tá je preč,
no i dnes, keď s tebou som, nenachádzam reč.
Dnes ten strom košatý dávno je vyťatý,
lež keď búrka príde, stojíme v objatí.
